Prečo a podľa čoho vyberáme vodný krb?

Teplovodný krb je možné riešenie vtedy, ak ide o primárny okruh vykurovania a chceme týmto systémom vykurovať aj iné miestnosti, okrem tej, kde je krb realizovaný. V tomto prípade odporúčame realizovať aj akumulačná nádrž, aby sme mohli interiér vykurovať aj v období, keď v krbe momentálne nekúrime. Inou a možno vhodnejšou a menej nákladnou, je využitie teplovzdušných rozvodov do miestností, bez využitia tzv. vodného systému. Táto možnosť je opísaná v ďalšej kapitole. Vodný systém, je možné pripojiť aj na existujúci systém vykurovania.

Využitie vodného krbu môže byť, ako doplnok vykurovania, avšak aj ako primárny zdroj vykurovania. Pred samotným rozhodnutím realizovať vodný krb, je nutné zodpovedať si niektoré dôležité otázky. Ako často budeme používať krb počas vykurovacej sezóny? Ak ho nebudeme používať celú sezónu, náklady realizácie sa nám nikdy nevrátia. V tom prípade je dobré uvažovať o akumulačnom, alebo teplovzdušnom krbe. Ďalšou dôležitou otázkou je účinnosť.

Vodný krb ma jasne danú účinnosť, ktorá ukazuje, koľko vyprodukovaného tepla zostáva v systéme a koľko odchádza cez komín. Z tohto vyprodukovaného tepla ,však určité množstvo zostáva vo vode a ďalšie množstvo je tepelná strata. Čím je väčšia plocha skla krbovej vložky, tým je väčšia strata tepla, ktorá cez sklo odchádza priamo do priestoru. U vodného krbu s napr. rohovým, alebo trojstranným presklením môže byť podiel tepla, ktoré ide do vody a do vzduchu 40%-60% v horšom prípade to môže byť aj 20%-80%. To znamená, že v interiéri okolo krbu bude teplo, avšak do vody sa dostane iba málo energie. Ak je vodný krb s jediným čelným sklom, tak sa naopak väčšie percento energie dostáva do vody. Tzn. ,že sa cca 80 % dostáva do vody a zbytok do vzduchu.

Týmto spôsobom môžeme zabezpečiť, že sa teplo dostane rovnomerne do všetkých vykurovaných miestností. Krby s čelným sklom, však umožňujú obmedzený estetický zážitok pri horení ohňa. Musíme ešte zobrať na vedomie, že plameň ktorý vzniká pri horení vodného krbu, nie je tak krásne intenzívny, ako pri akumulačnom, alebo teplovzdušnom prevedení. Keď dosiahne vodný krb prevádzkovú teplotu, tak po automatickom uzatvorení prívodu vzduchu, plamene horia s intenzitou sviečky.

Predstavme si, že by aj naďalej krb horel s rovnako intenzívnym plameňom. Skôr, alebo neskôr by došlo k prehriatiu celého systému. Preto po dosiahnutí prevádzkovej teploty, systém automaticky stiahne intenzitu horenia. Vodný krb nefunguje dobre do hranice 50° Celsia, kedy sa tzv. ,,potí,, a nad 70° Celsia sa vytvára vodný kameň. Preto je ideálna prevádzková teplota medzi 50-70° Celsia. Ak vyberieme krb s vysokou účinnosťou, môže sa stať, že krb ešte nedosiahol prevádzkovú teplotu, ale v miestnosti je už príliš teplo.

Teplotu medzi 50-70°Celsia, dosahujú moderné krby za 10-15 minút prevádzky. Potom je potrebné buď manuálne alebo elektronicky ubrať z výkonu a už si iba sadnúť a vychutnávať teplo a atmosféru domova. Pri lacnej krbovej vložke je možné, že sa vzduch dostáva dovnútra aj rôznymi medzerami spôsobenými zhoršenou technologickou kvalitou výroby a tým pádom sa nedá kvalitne regulovať proces horenia. Takéto výrobky nepatria k práve najbezpečnejším.

Ďalší bezpečnostný prvok je chladiaci systém, ktorý tesne pred prehriatím vložky spustí proces ochladzovania systému, čím sa zabráni trvalému poškodeniu vodného krbu. V každom prípade je dôležité dôkladne zvážiť, pre akú krbovú vložku sa rozhodnete. Náklady na vyhotovenie vodného systému sú vyššie (cca o 2000 euro), návratnosť vynaloženej investície je viac ako hypotetická. Naviac pomerne zložitá konštrukcia neumožňuje jednoduchú obsluhu a prevádzku, ako je to pri akumulačných, alebo teplovzdušných krboch. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nás kontaktovať.